Čo vám nikto nepovie…

Keďže súčasná situácia nemá ďaleko k nejakému apokalyptickému sci-fi a totálne sa vymyká štandardným životným situáciám, aké sme doteraz zažívali, rozhodli sme sa uverejniť článok v trochu odlišnom tóne, než na aké ste od nás zvyknutí. Toto nebude profesionálne, produktové, ani marketingové pojednanie, skôr s vami chceme zdieľať zopár myšlienok. Zahráme skôr na osobnú nôtu, s ktorou sa mnoho z nás v týchto časoch dokáže lepšie stotožniť…

Ešte pred týždňami sme si ani nedokázali predstaviť aktuálny stav, ktorý prevláda v našej krajine – zákaz vychádzania, rúšky, karanténa, zatvorené obchody, vyľudnené mestá. Vírusová pandémia celosvetovo ochromila celé krajiny a život na Zemi. Snažíme sa proti nej brániť, ale čo bolo najlepším riešením zistíme asi až s odstupom niekoľkých rokov po jej skončení. Vyvodzovať závery teraz by bolo zbytočne priskoro.

Medzi prvými opatreniami sa zaviedlo zatvorenie všetkých obchodov, prevádzok – až na zopár výnimiek. Z tohto dôvodu množstvo ľudí prestalo chodiť do práce. Aké majú tieto vládne nariadenia oporu v práve a slobode občanov teraz nechcem rozoberať. Väčšina podnikateľov a podnikov sa snažila vytvoriť hygienické opatrenia zvyšujúce bezpečnosť pri práci, ale najlepším riešením sa javí práca z domu (home office). Samozrejme existujú odvetvia a sektory, v ktorých sa pracovná náplň nedá vykonávať z domu. S konceptom home office nemáme ešte veľa skúseností, nakoľko nie je u nás veľmi zaužívaný. Manažéri totiž majú radi svojich ľudí radi v kancelárii a pod kontrolou.

Vo svojom záujme a predovšetkým v záujme svojej rodiny som sa tiež utiahol do nášho domova a rozhodol pracovať v režime home office. Našťastie to za mňa nemusel nikto rozhodovať, lebo som sám sebe pánom (čo sa môže zdať ako výhoda, ale nie vždy). Keďže som v takomto režime ešte nepracoval, len tak zo zvedavosti som si do Google nahodil slovné spojenie „home office“ a vyskočili na mňa články s nadpismi ako: Práca z domu je produktívnejšia – ukázali posledné štúdie, Výhody práce z domu, Užite si viac voľného času pri prácu z domu. Pomyslel som si, wau, prečo som toto neskúsil skôr?

No realita moju naivnú predstavu idylky veľmi rýchlo zbúrala. J Predtým, než pristúpim k vylíčeniu svojich osobných skúsenosti, treba povedať, že som šťastným otcom dvoch (dvoj a päťročných) chlapcov, ktorí prekypujú energiou, vitalitou, neutíchajúcou zvedavosťou a tvrdohlavosťou, občas ústiacou do klasickej detskej hystérie. S manželkou a deťmi žijeme v panelákovom byte s rozlohou 65 m2. Starší syn už navštevuje škôlku, takže akú-takú rutinu už vypestovanú má a menší ostáva doma s manželkou. Tiež mali spolu už vytvorené určité tempo dňa. Nevynímajúc mňa – ráno som odišiel do práce a vrátil sa poobede. Najstarší syn sa chce stať najnovšie ninjom, takže, samozrejme, trénuje na tom mladšom, ktorý sa ale nedá, takže vznikajú ťažké boje.

Čoskoro som prišiel na to, že home office nebude asi žiadnou prechádzkou ružovým sadom. Prvý týždeň bola hotová katastrofa. Zúfalo som hľadal na Googlu a pátral po riešení. Všade som nachádzal fotografie rozosmiatych detí, ako tvoria, kreslia, maľujú, modelujú, jednoducho zaoberajú sa kreatívnymi činnosťami. Možno niečo robíme zle, ale toto u nás, bohužiaľ, nefunguje. V momente, keď sa jeden zo synov s niečím zaoberá, objaví sa znenazdajky druhý a začne otravovať, alebo naopak.

Manželka sa všemožne snažila upútať ich pozornosť správnym smerom, ale potom nemala dostatok času na varenie a na domáce činnosti. Veľmi rýchlo sme prišli na to, že táto story dlho nepotrvá a my to nevydržíme ani fyzicky, ani psychicky. Našťastie, tretí týždeň sme už nabehli na celkom dobrý rytmus, ktorý funguje dobre. Ráno, potom ako vstanú deti, sa naraňajkujú, následne manželka jedno z nich (každý deň sa striedajú) oblečie a idú von na 1-1,5 hodinovú prechádzku na čerstvý vzduch. Aspoň si oddýchnu a ja s jedným dieťaťom dokážem tiež lepšie pracovať, nakoľko sa nemôžu hádať. Okolo 10.30 sa vrátia, dajú si desiatu a keďže obaja milujú jedlo, celkom v pohode sa zabavia. O 11.30 prichádza čas na spánok najmladšieho syna. Takto nastáva opäť 1,5-2 hodiny mieru. Po spánku nastáva opäť zaháňanie hladu. Po oddychu a jedení sa vždy trochu upokoja. Okolo 15.00 ukončujem online časť mojej práce a som v dosahu len na telefóne. Takto sa môžem zapojiť do rodinného života a vo dvojici našich čertov už lepšie zvládneme. Keď je dobré počasie, vyrazíme do prírody, kde hádžeme žabky, zbierame kamene, alebo zápasíme s rôznymi konármi a hráme sa na ninjov. 😀

Samozrejme, ešte stále sa stáva, že cez deň všetko nestihnem, takže niekedy prácu dorábam vo večerných hodinách, keď už každý spokojne spí. Verím, že toto je len dočasná situácia a všetko sa za pár mesiacov vráti do normálu. Každý z nás sa asi cíti diskomfortne, lebo sme vyhodení zo svojich pohodlných životov, kde sme mali všetko. Verím, že s troškou tvorivosti, schopnosťou improvizovať a najmä ochotou vzájomne spolupracovať to všetci nakoniec zvládneme a čoskoro sa všetci osobne stretneme, aby sme si mohli srdečne podať ruky a vidieť sa opäť tvárou v tvár.

Do tej doby vám želáme veľa trpezlivosti, energie a zdravia!